Pri zriadení Európskej prokuratúry možno nebudú všetky štáty EÚ

Bratislava (TASR) - Návrh Európskej komisie (EK) zriadiť nový inštitút Európskej prokuratúry vyvoláva v niektorých členských štátoch obavy a otázky. Vykazuje totiž vyššiu mieru politickej citlivosti a rovnako potenciál zasiahnuť do niektorých aspektov suverenity štátov EÚ. V súvislosti s touto otázkou sa preto uvažuje aj o postupe tzv. posilnenej spolupráce, pri ktorej by na zriadení tohto nového orgánu participovali len niektoré členské krajiny. Vyplýva to zo správy o prioritách Slovenska, ktoré vychádzajú z programu EK na rok 2013. Tú dnes prerokoval a odobril vládny kabinet. Právomoci Európskej prokuratúry by sa mali týkať trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. V budúcnosti by navyše mohli byť rozšírené aj na iné kategórie závažnej trestnej činnosti s cezhraničným prvkom, ktorá sa týka viac ako jednej krajiny EÚ. "Otázky a obavy súvisiace s fungovaním tohto zamýšľaného orgánu súvisia najmä s procesnými aspektmi jeho práce, spoluprácou s justičnými orgánmi členských štátov, ktoré sa prípadne nezúčastnia na zriadení tohto orgánu, formou súdnej kontroly a statusu pracovníkov budúceho úradu," konštatuje sa vo vládnom materiáli.
Podľa Pavla Kubíka z tlačového oddelenia slovenského ministerstva spravodlivosti, v súčasnosti je ešte ťažké zaujať postoj k Európskej prokuratúre, keďže konkrétny návrh na jej zriadenie doposiaľ nebol predložený. "Postoj SR bude predovšetkým závisieť od konkrétnej podoby navrhovaného modelu Európskej prokuratúry. Slovenská republika preferuje decentralizovaný model a jeho celkové nastavenie tak, aby bol funkčný. Založenie Európskej prokuratúry a jej existencia popri vnútroštátnych orgánoch zodpovedných za trestné stíhanie vyvoláva mnohé otázniky, ktoré je potrebné vyjasniť," priblížil. Dodal, že proklamovaný cieľ Európskej prokuratúry - bojovať proti podvodom s eurofondmi a chrániť finančné záujmy EÚ, má podporu Slovenska.
Schválený materiál sa zaoberá aj ďalšími otázkami, ktoré budú na programe EK v tomto roku. Z nich napríklad vyplýva, že Slovensko bude naďalej podporovať kroky smerujúce k rozširovaniu EÚ. Ako hlavný cieľ v procese budovania hospodárskej a menovej únie sa definuje vytvorenie integrovaného finančného rámca (bankovej únie) vrátane jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) a pravidiel obozretného podnikania pre banky. Vláda tiež bude podporovať novelu nariadenia o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach.